Dieťa s ťažkým príbehom u mňa doma

Dieťa je prvé roky svojho života absolútne odkázané na nás dospelých. Počas týchto prvých rokov, strávených vo vzťahoch s dospelými, sa tvorí základ pre celý jeho život.

Svet dospelých je však rôznorodý. Nie sme rovnako odolní voči všetkému, čo sa nám deje. Naopak, sme mimoriadne krehké bytosti. A naša krehkosť alebo pevnosť v rôznych etapách života cez nás zasiahne aj deti, ktoré sú s nami.

A

Nepriaznivé udalosti raného detstva majú vplyv na vývin

Životný príbeh dieťaťa (to, ako prežíva rôzne udalosti života, ako im rozumie a akú má počas nich podporu od dospelých) zásadne ovplyvňuje jeho schopnosť UČIŤ SA a vytvárať vzťahy s rovesníkmi a s dospelými. Životné skúsenosti, s ktorými sa dobre nevysporiadalo majú zvyčajne závažný dopad na jeho prežívanie, a teda aj správanie.

K takýmto udalostiam môžu patriť, napríklad
  • dlhodobo nedostatočná starostlivosť nenapĺňajúca fyzické a/alebo psychické potreby dieťaťa,
  • strata rodičov alebo nečakané odlúčenie od nich,
  • nevhodná a nebezpečná starostlivosť: zanedbávanie, týranie, zneužívanie, násilie,
  • zmeny opatrovateľských osôb a iných dôležitých osôb a iné.
Janka prišla do svojej náhradnej rodiny ako dvojročná. Jej biologická maminka s ňou žila niekoľko prvých mesiacov v niekoľkých sociálnych ubytovniach. Po upozornení sociálky bola Janka odobratá od svojej maminy z hodiny na hodinu a umiestnená do profesionálnej rodiny, kde prebiehal náročný adaptačný proces.

Čo asi prežívala matka malej Janky, keď sa s niekoľkomesačným dieťaťom musela sťahovať z miesta na miesto? Čo asi prežívala Janka, keď sa o ňu maminka starala v neustále sa meniacom prostredí? Čo prežívala Janka po oddelení od svojej maminy z hodiny na hodinu?

B

Dieťa potrebuje mimoriadnu podporu

V zahraničnej praxi (zdravotníckej, psychologickej, psychiatrickej a pod.) sa tieto udalosti, keďže vážnym spôsobom zasiahnu centrálny nervový systém a dokonca menia štruktúry v mozgu,  označujú ako nepriaznivé udalosti detstva, mimoriadne ohrozujúce udalosti detstva a pod. K týmto deťom sa pristupuje potom v rámci systému pomoci ako k deťom so závažnými traumatickými skúsenosťami.

Sme radi, že sa na Slovensku používanie tejto optiky presúva cez psychológov, sociálnych pracovníkov, náhradných rodičov aj do školstva a ďalších oblastí. Veríme, že SPOLU môžeme aj pre tieto deti vytvoriť citlivú a začleňujúcu spoločnosť.

Nástup detí s vyššie spomenutými skúsenosťami do školy je záťažovou skúškou pre celú rodinu. Dieťa potrebuje porozumenie a pomoc v emocionálnej, sociálnej aj vzdelávacej oblasti. Práve tu zohrávajú rodičia alebo náhradní rodičia v partnerstve s učiteľmi dôležitú úlohu.

Milí rodičia,

ste mimoriadnymi osobami pre dieťa – ste v jeho živote najdôležitejšími osobami. Učitelia sa môžu stať významnými druhými osobami.

Povzbudzujeme Vás k nadviazaniu intenzívnej spolupráce so školou.

Deti trávia veľký podiel svojho denného času práve v školskom prostredí. Preto je dôležité, aby učitelia a ďalší pracovníci školy rozumeli špecifickým potrebám Vášho dieťaťa. Bez Vás sa o nich nemajú ako dozvedieť.

Dôležité etapy

A

V materskej škole

V útlom veku dieťaťa s ťažkým životným príbehom je významné byť s ním doma čo najdlhšie. Ak je to možné, je veľmi potrebné oddialiť nástup do materskej školy a nevystavovať ho kolektívu bez prítomnosti rodiča alebo inej vzťahovej osoby. Dieťa v ranom veku je veľmi zraniteľné a potrebuje sa hlboko pripútať ku svojej náhradnej rodine. Vytvoriť si blízke, vrelé a bezpečné vzťahy. A na to potrebuje dostatočne dlhý čas.

Pozor, čas dieťaťa je iný ako čas dospelých!
Samko prišiel do pestúnskej rodiny ako štvorročný z profesionálnej rodiny, kde žil tri roky. Do škôlky tam chodil rád, podľa profesionálnej mamy mal rád deti. Pestúnka ho teda krátko po príchode k nej prihlásila do najbližšej materskej škôlky. Samko sa začal pocikávať, bol plačlivý a zlostný, deti v škôlke začal biť. Pestúnka s učiteľkou po dvoch mesiacoch zvážila, že najlepšie bude, ak Samko zostane s pestúnkou ešte niekoľko mesiacov doma.

Čo asi prežíval Samko, keď sa vymenili rodiny, v ktorých žil? Čo bolo pre neho prvé týždne a mesiace najpodstatnejšie?

Ak už dieťa navštevuje materskú školu, je dôležité, aby ste sa mu intenzívne venovali po príchode domov. Venujte pozornosť jeho zážitkom a prežívaniu, hrajte sa s ním, čítajte si spolu, buďte mu fyzicky nablízku, dotýkajte sa ho.

Inšpirácie a informácie o dôležitosti hry pre dieťa nájdete na hra.navrat.sk

B

Príchod do školy

Pri zápise do školy je posudzovaná školská zrelosť dieťaťa, často sa však neskúma, či je dieťa emocionálne zrelé. V prípade, že je Vaše dieťa telesne a mentálne zrelé, ale máte pochybnosti o jeho emocionálnej a sociálnej pripravenosti, je vhodné vyhľadať odborníka (CPPPaP). Aj emocionálna nezrelosť a potreba intenzívnej podpory vzťahovej väzby môže byť dôvodom na odklad školskej dochádzky.

Laura mala mať sedem rokov, keď zakotvila u svojej starkej. Predošlé roky strávila striedavo u svojich rodičov, potom v detskom domove a potom opäť u svojich rodičov. Posledné mesiace však bolo jasné, že k „svojim“ ísť nemôže a keď sa objavila možnosť žiť u starkej, ktorá si trúfala, Laura bola zverená súdom jej. Starká vyhľadala psychologickú pomoc pre seba, zdalo sa jej, že Laura bude potrebovať veľkú pomoc po tom, čo prežila. Spoločne s psychologičkou hľadali cesty, čo by bolo pre dieťa s jej príbehom najlepšie. Obe si boli vedomé, že tlak na to, aby išlo dieťa do školy, bude veľký.“

Čo by potrebovala Laura prvé mesiace po príchode k starkej? A čo by mohla starká a psychologička urobiť pred nástupom Laury do školy?

Obdobie nástupu do školy je veľmi náročné. Zvyšuje sa tlak na dieťa, čo vplýva na jeho vzrušivú nervovú sústavu a prejavuje sa v prežívaní a správaní dieťaťa. Prichádzajú rôzne problémy, ktoré sa doteraz objavili iba vo veľmi slabej miere alebo vôbec. Správanie detí sa často javí ako neadekvátne. Dieťa sa pod tlakom môže prejavovať ako vývinovo mladšie.

Neodsudzujme ho za to, že sa správa ako „malé“ – buďme vďační, že nás volá k sebe, aby sme sa o neho postarali, ako keby bolo v tom vývinovom období, kde malo emočný nedostatok! Je veľmi dôležité byť k dispozícii dieťaťu, prijímať ho s jeho emóciami a ukázať mu prijatie a podporu adekvátne aj mladšiemu vývinovému obdobiu. Lepšie je nezahlcovať dieťa krúžkami a inými mimoškolskými aktivitami. Radšej strávte veľa voľného času spolu. Vy a Váš vzájomný vzťah môže byť najdôležitejšou komoditou, zdrojom pre jeho život! Trávte veľa času vonku. Nájdite si spoločné záujmy a aktivity, kde dieťa môže získať nové vedomosti a zručnosti a pritom budete stále spoločne prehlbovať vzťah.

Keď sa Ivetka dostala do prvej triedy, začala mať vážne problémy. Vysmievali sa jej, že sa kýve a že si cmúľa prst vtedy, keď ostatní usilovne pracovali. Nevedela so spolužiakmi vychádzať, keď sa k nej chceli priblížiť ušla a keď nemohla ujsť, opľula ich. Jej adoptívna mama bola každý deň na „koberčeku“ u triednej učiteľky. Cítila sa hrozne. Ivetku doma vždy prosila, aby na nikoho nepľula. S kývaním a cmúľaním prsta bojovali celé roky adopcie. Keď sa jedného dňa cítili najhoršie, spomenula si, ako jej niekto povedal: „ja chodím s malým tam a tam, a naozaj sa mu polepšilo.“ Zatelefonovala, dohodli si termín a potom prišli. Psychologička im povedala, že by bolo najlepšie, keby začali k nej chodiť celá rodina. A asi po troch razoch naozaj prišlo zlepšenie.“

Prečo mohlo byť dobré pri problémoch v škole vyhľadať odbornú pomoc? Prečo Ivetke mohlo pomôcť, keď k psychologičke chodila celá rodina?

C

Počas školskej dochádzky

Náročnosť na dieťa sa stupňuje s postupom do vyšších ročníkov ZŠ. Napriek tomu, že je dieťa staršie, stále potrebuje dostatok Vašej pozornosti, spoločného času a dotykov. Čím je dieťa staršie, tým si viac uvedomuje, čo sa mu dialo v minulosti a čo to pre jeho život znamená.

Dôležitá pre neho začína byť téma vlastnej identity – kto vlastne som? Akú mám hodnotu, keď mám za sebou takýto život? Dieťa by malo poznať svoju životnú históriu, korene, z ktorých pochádza, udalosti, ktoré nasmerovali jeho život.

Nájsť odpovede na zásadné otázky typu:

  • Kto som?
  • Odkiaľ pochádzam?
  • Prečo nežijem s mojimi biologickými rodičmi?
  • Prečo sa to stalo práve mne?
  • Kto sú títo ľudia, s ktorými žijem?

Je to dôležitá cesta pre každé dieťa s neradostnými udalosťami detstva. Buďte aj v tomto oporou dieťaťu a buďte transparentní, aby sa nenarušila dôvera medzi vami. Nebojte sa vyhľadať pre seba v týchto témach odbornú pomoc, pretože keď sa v týchto témach budete cítiť v pohode, môžete byť oporou dieťaťu zmietanému náročnými emóciami a myšlienkami.

Rasťo bol rád stredobodom pozornosti. Nebolo dňa, kedy by v škole niečo nevyviedol. Nechcel to robiť naschvál, ale akoby ho niečo hnalo neustále dávať vedieť: haló, som tu, všimnite si ma. Najťažšie niesol, keď sa mali na hodinách rozprávať o rodine. Chcel tam vtedy nebyť alebo nech to má rýchlo za sebou. Úplne ho odrovnalo, keď mal naposledy robiť projekt – Čo pre mňa znamená rodina. Ktorá? Meno má po svojom otcovi, to vedia všetci, má písať, že je vo väzení a že mama sa upila k smrti alebo má písať o tejto novej rodine? Želali by si to alebo sa budú hnevať, tak ako včera, keď mu vykričali, že keď sa bude biť, skončí ako jeho otec?

Čo by Rasťovi mohlo pomôcť, keď má pred sebou takýto projekt? Ako by ste sa s Rasťom rozprávali o jeho pôvodnej rodine, aby sa nemusel za ňu hanbiť?

Okrem vyššie spomenutých situácií je možné, že nepriaznivou udalosťou detstva môže byť aj:

  • prebiehajúci rozchod rodičov,
  • dlhotrvajúce konflikty v rodine,
  • opustenie dieťaťa jedným z rodičov,
  • smrť rodiča alebo inej blízkej osoby,
  • choroba alebo postihnutie dieťaťa alebo súrodenca,
  • separácia dieťaťa od rodiča v minulosti (hoci teraz žijú už spolu) a pod.

Psychická odolnosť detí znášať takéto situácie je rôzna – takmer vo všetkých prípadoch to závisí od dospelých a ich vnímavosti k potrebám dieťaťa a k schopnosti dospelých dostatočne na ne reagovať. Aby sme deťom pomohli, potrebujeme sa odkloniť od tradičného chápania správania dieťaťa k chápaniu optikou traumy.

Je preto na mieste, aby ste sa ako rodič obrátil na odborníka, ak vnímate, že dieťa sa v dôsledku nepriaznivých životných udalosti nemá dobre alebo nepriaznivé životné udalosti ochromujú Vaše rodičovské schopnosti.

Každý deň som bežala po neho zo školy. Potom rýchlo domov a učiť sa, tak dve – tri hodiny. Boli sme obaja vyčerpaní a to bol ešte len október. Už je šiestak a stále sa spolu veľa hodín učíme. V najväčšom vyčerpaní sme dostali ponuku ísť na víkendový pobyt pre náhradné rodiny. Najprv sa mi nechcelo, ale teraz som rada, že som šla. Zoznámila som sa so skvelými rodičmi, ktorí sa učia so svojimi deťmi tiež dve-tri hodiny denne – s druhákmi, piatakmi, siedmakmi. Zistila som, že som normálna! Však ich „mozog a nervy“ tú minulosť riadne schytali! A potom sa akási psychologička spýtala? A keď prídete zo školy, najprv sa s nimi pohráte, poláskate, potúlite, potom si trochu zajete a zasmejete sa a až potom sa idete učiť, však?

Vtedy mi to došlo. V šialenej túžbe čo najskôr sa čo najlepšie naučiť, som úplne zabudla na nás dvoch – že sme mama a syn a škola môže prísť až potom.

Odvtedy je nám lepšie. Veselšie a radostnejšie. Nie všetko sa naučiť stihneme, ale veľa sa túlime a mojkáme a učiteľka vraví, že má lepšie postrehy v škole, viac sa zapája a je pozornejší.

Ako pomohla náhradná mama svojmu pestúnskemu synovi k lepším výsledkom v škole?

Ako spolupracovať s učiteľom

A

Potrebujete sa navzájom

Je dobré hovoriť s učiteľmi o tom, že dieťa malo ťažkú minulosť a prežilo traumu, alebo že aktuálne prechádza náročným životným obdobím.

Je potrebné uvedomiť si, že učiteľ nie je expert na všetky deti a na ich rôznorodé životné príbehy. Je expertom na učenie so svojimi silnými stránkami, ale aj so svojimi limitmi.

Je výborné, keď sa (triedny) učiteľ stane partnerom Vás ako rodiča a je Vám nápomocný. Potrebujete sa navzájom. S jeho spoluprácou môžete aj Vy viac pochopiť dieťa a jeho správanie a budete viac informovaný o tom, ako sa má a ako funguje v školskom prostredí.

Len málo učiteľov má informácie o tom, v čom je odlišné a aké potreby má dieťa v náhradnej alebo ohrozenej rodine. Informácie o vzťahovej väzbe a vývinovej traume nie sú štandardnou súčasťou prípravy pedagógov na povolanie.

„Anička vyzerala zo začiatku celkom ako iné deti. Učivo vedela, o tom som nepochybovala, pôsobila ako šikovná, ale niektoré jej prejavy v správaní ma zaskakovali. Keď som ju upozornila, akoby to nepočula. Spolužiaci ju postupne prestali mať radi. Vôbec som netušila, že bola v minulosti týraná a že je oveľa citlivejšia ako iné deti k tomu, čo robí učiteľ a čo robia iné deti. Rozhovor s profesionálnou mamou mi naozaj pomohol uvidieť Aničku nie ako dieťa, ktoré robí prieky, ale ako dieťa, ktoré sa pokúša byť milované.

Prečo bol podstatný pre učiteľku rozhovor s profesionálnou mamou o životnom príbehu dieťaťa?

 Je dobré, ak sami aktívne ponúknete spoluprácu a informácie. Najmä pri adoptovaných deťoch, keď majú rodič a dieťa rovnaké priezvisko, ale ani v iných prípadoch, nemusí učiteľ sám zistiť, že dieťa žije v náhradnej rodine. Pritom je to dôležitá súčasť príbehu dieťaťa, ktorá ovplyvňuje jeho vzťahy, správanie aj učenie.

V prípade, že sa učitelia Vášho dieťaťa chcú dozvedieť viac alebo potrebujete radu a podporu pre Vaše dieťa, neváhajte sa obrátiť na odborníkov, prípadne ich odporučte na túto web stránku alebo na našu organizáciu.
B

Tipy pre spoluprácu rodičov so školou

Osobné stretnutie Vás rodičov a učiteľa je vhodné načasovať ešte pred nástupom dieťaťa do školy. So spoluprácou a vzájomným informovaním nie je dobré čakať na prvé problémy, prevencia je lepšia.

Pre dieťa – žiaka je dobré navštíviť školu niekoľkokrát vopred s vami – bude sa cítiť bezpečnejšie.

Nie je možné kontrolovať správanie a riešiť postoje každého zo spolužiakov alebo personálu v škole. Aj keď máte výbornú spoluprácu s učiteľom, vždy sa môže nájsť v škole niekto, kto bude netaktný, nebude reagovať primerane. Pripravte dieťa, že v škole sa môže stretnúť aj s negatívnymi situáciami, alebo s detskou zvedavosťou spolužiakov. Povzbuďte ho hovoriť o tom, ak sa taká situácia vyskytne. Prípadne si vopred vyskúšajte modelové situácie a natrénujte reakciu.

S učiteľom si môžete vopred prejsť témy, pri ktorých sa dieťa nemusí cítiť dobre – napríklad tvorba rodostromu, program na deň matiek či otcov a pod.

V prípade, že Vaše dieťa zažilo v minulosti týranie, zneužívanie, alebo bolo svedkom takýchto ťažkých situácií, môže byť preň náročné napr. prezliekať sa pred telesnou výchovou, rozprávať o niektorých témach na vyučovaní. Preto je pri dôvernom vzťahu učiteľa a rodiča dobré, aby učiteľ v adekvátnej miere vedel aj o týchto závažných skutočnostiach.

Vaša komunikácia s učiteľom by mala byť priebežná, pravidelná. Žiadajte, aby ste boli v prípade vážnych alebo nezvyčajných problémov v škole informovaný bezodkladne.

Učiteľom pomôže, ak im rodičia odovzdajú informácie, čo funguje v určitých situáciách doma. A naopak, ak majú v škole úspechy s dieťaťom v niektorých oblastiach správania alebo učenia, pýtajte sa, ako to dosiahli.

Pri neúspechoch a náročných situáciách v škole je dôležité, aby dieťa vedelo, že ste súčasťou jeho podporného tímu, že sa podieľate na hľadaní riešenia so školou.

Ak je dieťa momentálne v zlom rozpoložení po rôznych udalostiach (napr. dieťa v pestúnstve sa stretne s biologickými rodičmi, zúčastní sa na súdnom pojednávaní, absolvuje výsluch, udeje sa niečo, čo mu pripomenie traumatizujúci zážitok), avizujte možné zmeny v správaní učiteľovi vopred, aby bral ohľad na aktuálnu situáciu dieťaťa.

Na koho sa obrátiť

  • V prípade, že sa chcete poradiť o (školských) ťažkostiach dieťaťa s nami, neváhajte využiť naše kontaktné údaje.
  • Alebo využite kontakty na odborníkov, ktorí sú vo Vašich mestách.

 

Tiež vám odporúčame

  • O ťažkostiach detí s náročnými životnými príbehmi našu webstránku vztahovavazba.navrat.sk.
  • A o ďalších našich službách v tejto téme webstránku navrat.sk.