O projekte

Webstránkou Vás pozývame do krajiny detí s ťažkými príbehmi. Dennodenne sa pokúšajú napriek ne-radostiam v ich životoch nájsť seba, cestu k druhým, a v tom všetkom uvidieť zmysel. V školskom prostredí majú našťastie Vás učiteľov – významné druhé osoby v ich životoch. Dovoľte nám, aby sme Vás ich „rozorvanou krajinou“ sprevádzali.

Webstránku venujeme učiteľom, ktorí hľadajú podporu pre deti v náhradnej starostlivosti alebo deti z rodín v rizikových sociálnych situáciách. Tiež ju venujeme rodičom a náhradným opatrovateľom, ktorí sú mimoriadnymi osobami v životoch týchto statočných, no krehkých detí.

Čítať viac
skola titulka oprojekte

Najnovšie príbehy

23. novembra 2020

Koho všetkého potrebuje Ivanka?

Ivanka má 11 rokov a pred 7 mesiacmi prišla žiť na svoje 9. miesto. Celkovo sa už o ňu staralo 14 rôznych osôb. Najdlhšie žila na jednom […]
20. januára 2020

Všímať si dušu alebo peračník?

Prezuvky, malý uterák, skicár, vodové a temperové farby, štetec plochý a okrúhly, 3 ks ceruzka č. 2, zelené pero, modré gumovacie pero, pastelky, strúhadlo, guma, nožnice s oblým koncom, […]
6. decembra 2019

Zážitkový seminár ako cesta k dieťaťu?

Väčšinou sme zážitkové semináre robili pre rodičov, aby si vedeli predstaviť byť v koži dieťaťa alebo sme ich robili pre profesionálov v rezorte sociálnych vecí (psychológov a sociálnych pracovníkov), […]

Inšpirácie pre učiteľov

4. septembra 2023

Vzdelávanie citlivé voči traume alebo Na vzťahoch záleží – konferencia

7 hostí z Kanady ponúkne svoje skúsenosti a poznanie v téme Vzdelávania a praxe citlivej k traume. „Experti a expertky venujúci sa traume hovoria o tom, že najzásadnejší […]
11. septembra 2020

Školská oslava

Časy, keď deti nevedeli, že sú adoptované, a dozvedali sa to za dramatických okolností v puberte či v dospelosti, sú už snáď minulosťou. Dnešní adoptívni či pestúnski rodičia vedia/učia […]
11. septembra 2020

Škaredé káčatko

Prečo sa to stalo mne? Aké je to „byť iný“? Kto som? Ako ma ovplyvňujú najbližší, s ktorými vyrastám? Kde je moje miesto? Mnohí z nás dobre poznajú […]