Som učiteľ

Dieťa s ťažkým životným príbehom

Každé piate dieťa na Slovensku je v starostlivosti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, týka sa to až 20 % detskej populácie.

1000 detí ročne zažije opustenie alebo iné odlúčenie od svojho rodiča z rôznych vážnych sociálnych dôvodov na strane rodiny/rodičov. Je to 0,1% zo všetkých detí každoročne. Na počet to nie je veľké číslo, ale dopad tejto nepriaznivej udalosti detstva na život jednotlivca a jeho okolie môže byť katastrofou.

Počet detí z náhradných rodín na školách je pomerne malé číslo (5-20 detí na jednej škole). Ich závažné ťažkosti v správaní spôsobené ranou traumou a následným nepochopením okolia sa však stávajú číslom 1 na škole a témou takmer všetkých učiteľov.

A

Dieťa z náhradnej rodiny

Všetky deti žijúce v náhradnej rodine, prípadne v detskom domove, zažili v svojej minulosti stratu a rôzne traumy. Aj v prípade adopcie novorodenca dieťa zakúsilo traumu z odlúčenia od matky, v ktorej tele rástlo pred narodením.  Mnohé deti v náhradnej rodine však majú okrem straty biologických rodičov aj skúsenosť s odlúčením od súrodencov, ďalších príbuzných,  kamarátov, spolužiakov. Zažili zmenu miesta bývania, rôzne školy a triedne kolektívy.

Karol má 14 rokov. Narodil sa predčasne, chudobnej matke a otcovi, ktorý pokračoval v páchaní násilia na blízkych, ako to robieval jeho otec.  Chlapca „sociálka“ odporučila umiestniť dočasne v detskom domove, kým sa situácia v rodine nezlepší. Mamina sa o kontakt s ním uchádzala, ale rodinná situácia bola nezmenená. Po pár mesiacoch sa z budovy detského domova presunul do profesionálnej rodiny, kde „zakotvil“ na dva roky.  Jeho pôvodní rodičia ho sem-tam navštevovali, ale nedokázali ani s odbornou pomocou zabojovať o svojho syna. Vzhľadom k veku dieťaťa a k ochrane jeho vývinu bol umiestnený do pestúnskej starostlivosti.  Adaptačná etapa bola pre všetkých náročná, nevedel si zvyknúť na nové osoby vo svojom živote a smútil za profesionálnou rodinou. Keď bol tretiak, kontakty s pôvodnými rodičmi ustali – predtým boli pravidelné 2x do roka. K obnove kontaktov zo strany biologickej matky došlo na začiatku šiestej triedy. Karol  zistil, že má súrodencov, ktorých majú jeho pôvodní rodičia vo svojej starostlivosti. Odvtedy začal byť veľmi agresívny.

Čo myslíte, ako sa cítil Karol vo svojej koži po tom, čo všetko prežil?

Na tieto opakované straty deti reagujú pocitmi odmietnutia, nedôverou a rôznymi zmenami v správaní. Okrem nestability a zmien sa deti musia vyrovnávať s bolestivou históriou (deti môžu byť odobraté z pôvodnej rodiny, kde zažili zlé sociálne podmienky, týranie, zneužívanie, zanedbávanie).

Niektoré deti v náhradnej rodine ostávajú v kontakte s biologickou rodinou, čo môže spôsobovať ďalšie emočné výkyvy a neistotu.

U väčšiny detí v náhradnej rodine (ale aj u detí v pôvodnej, avšak nedostatočne funkčnej rodine)  je narušená vzťahová väzba.

Podmienkou pre zdravý vývin dieťaťa je vytvorenie citového puta s jednou rodičovskou osobou od prvých dní života.

Dieťa, ktoré zažilo v ranom detstve náročné a výrazne neštandardné situácie (opustenie biologickými rodičmi, presuny do rôznych prostredí – nemocnica, detský domov, profesionálna rodina, náhradná rodina, žilo nejaký čas bez akejkoľvek vzťahovej osoby alebo bolo vzťahovými osobami zanedbávané a týrané), nebolo na tieto situácie biologicky ani psychicky pripravené. Meniace sa prostredie života (vývinu)  bez láskyplnej stabilnej osoby negatívne vplýva na vývin dieťaťa, a tak si následky vo vývine i v duši nesie často celý život. Chýbajúce bezpečné pripútanie ku jednej osobe rodiča/opatrovateľa v ranom veku spôsobuje postupne problémy pri nadväzovaní, resp. udržiavaní iných vzťahov … viac na vztahovavazba.navrat.sk.

Tieto deti si so sebou často nesú životom aj „batôžtek“ diagnóz, ktoré im pridelili špecialisti rôznych odborov: „krehkú  a mimoriadne všímavú“  nervovú sústavu (poruchy pamäte, pozornosti, ťažkosti s učením), epilepsiu, poruchy fetálneho alkoholového spektra FASD (plod bol počas prenatálneho vývinu vystavený pôsobeniu alkoholu), poruchy senzorickej integrácie – zvýšená alebo znížená funkčnosť zmyslov: sluchu, zraku, hmatu, reči, chuti, nedostatočná rozvinutosť logického myslenia alebo jeho absencia, psychiatrické diagnózy (neurózy, úzkosti, depresie), častá chorobnosť, znížená frustračná tolerancia a oslabená imunita. Bežné sú rôzne poruchy učenia a správania.

Starostlivosť o tieto deti môže byť  pre náhradného rodiča pochopiteľne náročná.

B

Dieťa z rodiny v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii) a jeho širšia podpora

Pre každé dieťa je najlepšie, ak môže vyrastať vo svojej rodine – s mamou, otcom, súrodencami, v blízkosti ďalších príbuzných, v stabilnom domove, rovnakej škole. Nie vždy je však toto prostredie pre dieťa bezpečné. Niektoré deti postihuje zlá sociálna situácia a chudoba rodiny, iné sú ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany rodičov. Dieťa žijúce  v chudobe môže byť dlhodobo konfrontované s násilím, alkoholizmom, kriminalitou, hladom a nedostatočnou výživou, úžerou, nedostatočnou hygienou, s nedostatočnými prejavmi citovej vrelosti. Chronické pôsobenie alebo dlhodobé pôsobenie takýchto faktorov toxicky pôsobí na vývin dieťaťa. Dostať sa z chudoby je však pre mnohé rodiny bez externej podpory nemožné. Viac informácií o chudobe môžete nájsť  v skvelej publikácii  Mosty z chudoby (Payne R. K., DeVol P.E., Smith, D. T., 2010).

Darinka má  8 rokov a je druháčka. Má staršiu sestru – piatačku. V škole sa jej páči, je tu teplo, najradšej by si tu pospala. Doma spia so sestrou a rodičmi v studenej izbe v ubytovni. Kúrenie si samy zapnúť nemôžu. Svetlo majú len niekedy, ocko na nich vraj kričí, keď si chcú čítať večer pred spaním.  Povedal, že majú byť ticho, aby ich nevyhodili. Prišli sem len pred nedávnom, každú chvíľu bývajú inde. Darinka býva často hladná, sestra jej dá vtedy napiť. Mamina chodí do práce – ale len jeden raz v týždni. Ocino vraví, že si hľadá robotu, ale nikde ho nechcú. Často je nahnevaný a kričí.

Aké ťažkosti môže mať Darinka v škole?

Keď je rodina v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii), neznamená to automaticky, že rodičia sú „zlými rodičmi“. Často sa rodiny boria s niekoľkými vážnymi problémami naraz – zlá finančná situácia, nevyhovujúce bývanie, manželské konflikty, nezamestnanosť. Rodičia majú zvyčajne nedostatočné sociálne zručnosti, nižšiu gramotnosť a málo funkčnú podpornú sociálnu sieť. Pokračovaním je často sociálna izolovanosť, negatívna spätná väzba od okolia, závislosti na návykových látkach a pod.  Odborníci  z oblasti psychológie často hovoria, že sú to z hľadiska odbornej pomoci  – mnohotematické rodiny, resp. rodiny s mnohými cieľmi. Vzhľadom k deťom sú to rodiny, ktoré vyžadujú mimoriadnu pozornosť, mimoriadne, citlivé a dlhotrvajúce intervencie.

U detí z tohto prostredia môže učiteľ v škole pozorovať únavu, zhoršenie zdravotného stavu, podvýživu, zhoršenie školského prospechu, nepripravenosť na vyučovanie, chýbajúce pomôcky a pod.

Okrem neúmyselného zanedbávania spôsobeného napr. zlou finančnou situáciou sú zriedkavejšie v niektorých rodinách deti ohrozené vedomým prehliadaním, úmyselným odmietaním hraničiacim s psychickým týraním (stáva sa to napr. keď je dieťa neželané, mentálne postihnuté a pod.). Je dôležité, aby ohrozené rodiny dostali pomoc (tzv. sanácia rodín) – pri včasnej a primeranej podpore je možné predísť vyňatiu detí z rodinného prostredia.

Významnou súčasťou podpory rodiny môže byť škola a chápajúci pedagógovia, ktorí za nezvyčajným správaním dieťaťa vidia viac ako len problémové dieťa.

Okrem pomoci a podpory dieťaťu, spolupráce s rodinou a pod., je škola súčasťou preventívneho systému. V prípade, že je situáciou v rodine dieťa ohrozené tak, že nie je možné jeho ďalšie zotrvanie v rodine (napr. fyzické a psychické týranie), často sú práve učitelia tí, ktorí na situáciu upozornia kompetentných. Ďalšie info aj v Príručke o syndróme CAN.

Do škôl sa tiež (hocikedy uprostred školského roka) dostávajú deti, ktoré sú s matkami v zariadení núdzového bývania, a ktoré tiež zažili traumu (domáce násilie, odchod z domova a i.).

Špecifickou náročnou situáciou pre dieťa a celú rodinu je rozvod/rozchod rodičov alebo úmrtie niektorého z rodičov, súrodencov. Ďalšie informácie a pomoc Vám v takomto prípade môžu poskytnúť organizácie a webstránky zamerané na tieto témy.

Je dôležité uvedomiť si, že v našej krajine žiaľ nemáme dostatočne vybudovaný systém cieleného vyhľadávania rodín v rizikovej situácií a následne systém prevencie, krízovej intervencie či  systémovej podpory týchto rodín.

V mnohých lokalitách zápasíme  s nedostatkom dostupných tzv. nízkoprahových služieb (služby pomáhajúce so základnou materiálnou, potravinovou a hygienickou pomocou, ale aj s finančnou gramotnosťou, s rozvojom sociálnych a životných zručností a rodičovských zručností, prípadne ich korekcie).

Špecializované služby psychológov a terapeutov sú v zásade pre tieto rodiny nedosiahnuteľné. Komunitná podpora pre tieto rodiny naráža na predsudky, rasizmus a veľké sociálne napätie. Sieť odbornej pomoci týmto rodinám sa rozvíja pomaly, aj preto, že nemáme dostatok odborného zázemia (sociálnych pracovníkov v teréne, rodinných asistentov, psychológov, terapeutov) flexibilne reagujúceho na problémy rodín generované chudobou a generačnou chudobou.

 Chudoba, v ktorejkoľvek krajine nesie so sebou často kumuláciu mnohých závažných problémov: násilie, alkoholizmus, úžeru, hlad a nedostatočnú výživu, nižšie sociálne a rodičovské zručnosti , psychické problémy dospelých, zaostávanie detí vo vývine, častejšiu úmrtnosť a pod.

Systém štátnej sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tzv. sociálka môže v tejto situácií žiaľ veľmi málo. V záujme detí v mnohých situáciách volí opatrenia, ktoré sú už relatívne radikálne a často musia viesť k rozdeleniu rodín, to znamená k oddeleniu detí od ich najbližších a opačne.

Nedostatočne pokryté odborné služby pre rodiny s deťmi sa ukazujú aj v témach rozchodov a rozvodov rodičov a porozvodového usporiadania starostlivosti o deti.

C

Ako sa prejavuje trauma a porucha pripútania

Lepšie porozumieť symptómom a správaniu spôsobenému poruchou pripútaniaranou traumou Vám pomôže táto tabuľka.

poruche pripútania hovoríme vtedy, ak vzťahová väzba dieťaťa k rodičovi nie je bezpečná. Koncept vzťahovej väzby zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje, ako nás nosné vzťahy detstva ovplyvnia v rôznych oblastiach života (v tom ako vidíme seba, ako premýšľame o iných, ako dôverujeme či nedôverujeme iným, čo robíme, keď máme strach, ako dokážeme či nedokážeme rozumieť iným). O tom, čo je vzťahová väzba a ako súvisí s našimi životmi a vzťahmi v nich, sa dozviete viac vo videoknižnici webu vztahovavazba.navrat.sk.

U dieťaťa v škole sa nedostatočné pripútanie prejavuje neprimeranou reakciou na stres a ďalšími príznakmi podobnými ADHD – nepozornosť, impulzivita, problémy s emočnou reguláciou, nedostatočné sociálne zručnosti a pod. Tieto problémy ovplyvňujú výkon žiaka v škole. U niektorých detí sa chýbajúce pripútanie prejavuje „lepivosťou“ (napr. objímanie a iné prejavy náklonnosti aj voči cudzím ľuďom), urozprávanosťou, predvádzaním sa, niekedy sa pridajú aj drobné krádeže, snaha získať pozornosť okolia.

Janko bol adoptovaný tesne po pôrode a prišiel do prvej triedy v siedmych rokoch. Vrhol sa na triednu učiteľku, akoby ju poznal dlhé roky. Keď sa chcel s niekým zo spolužiakov rozprávať, najprv ho tuho objímal. Nie každému to bolo príjemné. Niektorí spolužiaci sa mu začali smiať, on začal do nich strkať, oni mu to vracali. Učiteľka  mu povedala, aby si nevšímal ich posmešky. V ďalšie dni sa spolužiaci dozvedeli, že je adoptovaný. Niektoré deti nevedeli, čo to znamená. Jeden chlapec povedal, že to znamená, že  je z detského domova. Janko začal zúrivo kopať do dverí a učiteľka ho nemohla zastaviť. Jeho rodičia museli pre neho prísť do školy. Doma povedal, že sa do školy nevráti. Keď tam išiel v ďalšie dni, jeho stavy zúrivosti sa opakovali.

Čo Janko potreboval, keď chcel všetkých objímať?  Aké myšlienky mal asi v hlave, keď sa rozzúril?

D

Čo robiť, keď sa mi zdá, že sa v živote dieťaťa deje niečo zlé

Pedagóg v škole (školskom klube, materskej škole) dokáže zaregistrovať významné zmeny v správaní dieťaťa, napr. nárast agresivity, únava, stránenie sa kolektívu a pod. Mal by si všimnúť aj náhle zhoršenie prospechu, opakujúce sa poranenia, zobrazovanie násilných prvkov a iných zvláštností vo výtvarnom prejave dieťaťa. Tieto skutočnosti naznačujú, že dieťa môže byť ohrozené inou osobou, je výrazne zanedbaná jeho výchova, prejavuje sa niektorá forma syndrómu CAN (Child Abuse & Neglect). Najmä v začiatkoch je vhodné kontaktovať rodičov, pokúsiť sa zistiť viac informácií – komunikácia môže vysvetliť zmeny v správaní dieťaťa (napr. sťahovanie, rozvod, ochorenie), alebo naopak potvrdiť podozrenie, že v živote dieťaťa sa deje niečo zlé.

Učiteľ patrí medzi osoby, ktorým sa dieťa v prípade ohrozenia najčastejšie zverí so svojím problémom.

Dieťa často prejavy zanedbávania, týrania či zneužívania skrýva a zdôveriť sa o tom učiteľovi vyžaduje od dieťaťa veľa odvahy. Pedagóg mu má byť oporou, vypočuť ho, uistiť ho, že nenesie zodpovednosť za situáciu v rodine, a v súčinnosti s vedením školy a školským psychológom  vyhodnotiť situáciu, kontaktovať ďalších odborníkov a hľadať možné riešenia.

Bolo na nej vidieť, že ju niečo trápi, ale nevedela som presne, ako sa jej to spýtať. Bočila od spolužiakov, predtým mala takú iskru v očiach, ale potom som ju už nevidela. Vedela som, že jej rodičia sa rozviedli a mama nadviazala nový vzťah. Stretla som ju raz v meste. Ona išla za nimi, pôsobila ako tínedžerka, ktorá sa hanbí za dospelých, ktorí sa držia za ruky. Keby som vedela, že…

Keď niekoľkokrát odmietla cvičiť na telesnej a rapídne sa zhoršoval prospech aj z iných predmetov, bolo mi to divné. Volala som s jej mamou, aby prišla do školy. Nemohla, vraj mala stále prácu do večera a s dcérou býva doma jej priateľ. Vraj sa určite spolu učia, doženú to.

Kolegyňa sa mi raz na obede prihovorila: „Vieš čo, s tou Hankou niečo nie je v poriadku. Už celé týždne. Všimla si si to aj Ty?“

Bola som začínajúca učiteľka a vôbec som netušila, čo mám robiť. Nechcela som robiť paniku. Dlho do noci som premýšľala a potom mi to napadlo. Ráno som prišla do triedy. V ruke som mala nastrihané kontakty na rôzne organizácie, ktoré pomáhajú tínedžerom, rôzne telefonické linky aj internetové.

Bez slova som ich rozdala na lavicu každého žiaka. Dívali sa na mňa, čosi si šepkali. Ona bola ticho a sedela celkom nehybne. Vtedy som sa na nich všetkých pozrela a povedala som: „Mám vás rada a viem, že život je niekedy ťažký. V minulosti sa mi viackrát stalo, že mi niekto ubližoval. Bála som sa, nevedela som, čo robiť, aby to prestalo. Teraz som učiteľka a viem, že aj vám sa to možno stalo, stane alebo deje. Využite tie kontakty pre seba alebo pre niekoho, kto ich podľa vás potrebuje. Alebo mi nechajte odkaz, že mám niečo urobiť.“

Podľa čoho mohla učiteľka predpokladať, že sa dievča nemá dobre? Kvôli čomu rozdala kontakty všetkým spolužiakom?

Komu zavolať

  • Ak pedagogický tím predpokladá, že dieťa je v závažnej ohrozujúcej situácii, prípadne ak sa dieťa zverí so sexuálnym zneužívaním alebo týraním, vtedy nie je vhodné konzultovať situáciu dieťaťa s rodičmi.
    Je nutné o situácii dieťaťa bezodkladne informovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
    Tu nájdete kontakty podľa okresu – hľadať odbor sociálnoprávnej ochrany detí.
  • Každé dieťa, ktoré potrebuje pomoc alebo chce niekomu pomôcť, môže zavolať na Linku detskej istoty.
    Linka detskej istoty – 116 111 funguje non-stop vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná. Jej hlavným cieľom je možnosť okamžitého telefonického kontaktu dieťaťa či mladého človeka pri potrebe komunikácie alebo konkrétnej pomoci v krízovej alebo stresujúcej situácii. Na Linku detskej istoty sa môžu obrátiť i dospelí – rodičia, príbuzní, pedagógovia, zdravotníci a všetci, ktorým osud detí nie je ľahostajný.
  • V prípade akútneho ohrozenia života alebo zdravia dieťaťa  je potrebné volať tiesňové číslo polície – 158 Toto tiesňové číslo polície je potrebné volať vždy, keď sa domnievate, že je páchaný trestný čin.

Náhradná rodinná starostlivosť

A

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Z rodín, v ktorých sú vážne problémy ohrozujúce dieťa, chýbajú sily alebo možnosti na ich prekonanie a nepomôžu ani intervencie zo strany štátu a pomáhajúcich organizácií, môže byť dieťa odobraté.

Karolínka žila so svojou mamou a starkou do piatich rokov. Mamina mala dlhodobé psychické ťažkosti, stará mama chatrné zdravie. Žiadni ďalší príbuzní, ani iné osoby zo susedstva sa k trojici nehlásili. Tri posledné roky rodina dostávala odbornú pomoc, žiaľ dospelí nedokázali už pokračovať v osobnej starostlivosti o Karolínku tak, aby bola v bezpečí. Súd rozhodol o odobratí dieťaťa z osobnej starostlivosti matky a umiestnení v Centre pre deti a rodinu (aktuálne pomenovanie pre bývalý detský domov). Centrum nemalo voľnú profesionálnu rodinu, a tak sa Karolínka dostala do výchovnej skupiny so siedmymi ďalšími deťmi. Vzhľadom k nestabilite dieťaťa a neexistencii dostupnej blízkej osoby dieťaťa bol navrhnutý odklad školskej dochádzky. Zároveň je však dieťaťu hľadaná náhradná rodina.

Ako sa bude cítiť a správať  Karolínka, keď sa dostane do novej rodiny a o pár dní na to má ísť do školy?

Niekedy sa dospelí (napr. matky v pôrodnici) vzdávajú dieťaťa sami, z často pre nás neznámych dôvodov. V oboch prípadoch súd určuje, kto sa bude ďalej o dieťa starať.

Keďže jediným ozajstným domovom pre dieťa je rodina, prioritou má byť hľadať dieťaťu náhradnú rodinu. Táto starostlivosť má viac foriem (podrobne na adopcia.sk):

Adopcia

Osvojenie dieťaťa, ktoré je právne voľné (alebo biologickí rodičia dali súhlas na adopciu), je to trvalý vzťah, rovnaký ako je medzi rodičmi a deťmi, dieťa má priezvisko rodiča.

Pestúnska starostlivosť

Náhradné rodinné zázemie pre dieťa, o ktoré sa jeho rodičia dlhodobo nemôžu starať (pôvodná biologická rodina môže ostať v kontakte s dieťaťom), dieťa spravidla nemá priezvisko rodiča.

Náhradná osobná starostlivosť

Starostlivosť o dieťa prevezme osoba, ktorá je v príbuzenskom vzťahu s dieťaťom (napr. starí rodičia) často sa využíva na prechodné obdobie (kým sú rodičia dieťaťa dlhodobo hospitalizovaní, vo väzbe).

Profesionálna rodina

Ak nie je možné dieťaťu poskytnúť náhradnú rodinnú starostlivosť, je umiestnené v ústavnej starostlivosti (detský domov, krízové centrum a pod.). Aj vtedy však môže byť umiestnené v profesionálnej rodine. Nejde o vyššie spomínanú náhradnú rodinu, ale o dieťa sa stará zamestnanec detského domova vo svojej domácnosti. V dôležitých veciach (pas pre dieťa, operácia, výlet do zahraničia a pod.) rozhoduje riaditeľ detského domova. Aj u týchto detí je súčasťou ich životnej histórie trauma, porucha pripútania. Žiaľ, niekedy sú tieto deti presúvané viacerými prostrediami: viacerými profesionálnymi rodinami alebo výchovnými skupinami a pod. Psychické ťažkosti týchto detí môžu znamenať ďalšie presuny, ako hospitalizáciu v psychiatrických zariadeniach, liečebno-výchovných sanatóriách a pod.

B

Ako dieťa rozumie tomu, že žije v rodine, v ktorej sa nenarodilo

Na rozdiel od mnohých skúseností z minulosti je dnes považované za samozrejmosť, že sa dieťa od svojich náhradných rodičov dozvie o svojom pôvode. A to nielen v prípade detí, ktoré majú iné priezvisko či farbu pleti než pestúni, ale aj v prípade adopcie, kde sú v rodnom liste uvedení adoptívni rodičia.

S deťmi je dôležité hovoriť o príchode do rodiny od útleho veku, mení sa však úroveň porozumenia detí skutočnosti, že ich vychovávajú rodičia, ktorým sa nenarodili.

Predškolský vek

Deti ešte celkom nerozumejú reprodukcii ani pojmu narodenie. Aj keď s rodičmi o tom diskutovali (napr. sa často používa vysvetlenie, že nie sú deti z bruška, ale zo srdiečka), zvyčajne ešte celkom nedokážu odlíšiť adopciu a narodenie v rodine. Problémy s prispôsobením sa môžu nastať u detí, ktoré si pamätajú obdobie vo svojej biologickej rodine.

Mladší školský vek

Od šiesteho roku deti čiastočne chápu, ako prichádza na svet nový človek, a rozumejú tomu, že rástli v tele mamy, ktorá ich porodila, ale teraz žijú u iných rodičov. V tomto veku však u detí zvyčajne prvýkrát prichádzajú aj otázky súvisiace so stratou a opustením, deti môžu fantazírovať o svojich biologických rodičoch a premýšľať nad tým, prečo ich opustili. Tieto myšlienky môžu u detí vyvolať zmeny v správaní, nesústredenie a pod., niektoré deti potrebujú prekonať pocity smútku a hnevu v súvislosti s odmietnutím biologickými rodičmi.

Jedna žena ma vyrodila, zostal som v nemocnici sám a potom ma odviezlo auto do detského domova a tam som bol kým ma naši nenašli,“  9-ročný Jakub, adoptovaný ako 1-ročný.

Ako podľa vás vníma Jakub sám seba?  Ako sa asi cíti niekto, kto „svoj životopis“ začne týmto rozprávaním?

Stredný školský vek (puberta)

Deti v tomto veku ešte intenzívnejšie riešia prijatie okolím. Problémy zvládajú ľahšie, ak je dobre rozvinutá ich sebaúcta, sebaprijatie. Je to obdobie budovania identity dieťaťa. Deti sa môžu cítiť menejcenné, lebo sa ich biologickí rodičia vzdali, opakovane sa zaoberajú tým, či ich náhradní rodičia majú radi tak, ako keby boli ich vlastné. Často pátrajú po svojich koreňoch, pomocou internetu (sociálnych sietí) často nájdu aj kontaktujú biologických súrodencov, príbuzných.

Ja som nasadol na autobus a išiel do Lučenca, lebo cez facebook mi môj brat povedal, že tam žije mama. Tak som ju šiel hľadať. Chcel som ju  vidieť. Brata som našiel cez facebook – on je v inej pestúnskej rodine, lebo má iného oca ako ja. Pestúnom som nič nevravel, asi by ma potom vrátili,“ hovorí 14-ročný Maťo, ktorý do svojich troch rokov žil s mamou v krízovom stredisku, neskôr bol umiestnený v detskom domove a pred tromi rokmi prišiel do pestúnskej rodiny.

Po čom asi Maťo túžil a čoho sa bál? Ako by sa takýto strach premietol do Maťovho správania?

Starší školský vek (adolescencia)

Dieťa prechádza z detstva do dospelosti, v tomto veku už dokáže uvažovať abstraktne, čo mu pomáha pochopiť dôvody, prečo sa ho biologickí rodičia vzdali, prečo sa oň nemohli starať. Mladý človek sa pripravuje na osamostatnenie od rodiny, čo je však pre deti v náhradnej rodine niekedy ťažké vzhľadom na už prežité odlúčenie. Niektorí mladí považujú umiestnenie v náhradnej rodine za zdroj všetkých svojich problémov, iní sa tým vôbec nezaoberajú, nevnímajú to ako záťaž.

Bez ohľadu na vek dieťaťa by mali byť pedagógovia vnímaví na fakt, že strata pôvodnej rodiny predchádzajúca život v náhradnej rodine môže byť zdrojom úzkosti, strachu a môže v rôznej miere ovplyvňovať správanie aj školský prospech dieťaťa.
C

Rómske dieťa v nerómskej rodine

Veľká časť detí vyrastajúcich v pestúnskej či adoptívnej rodine má iný etnický pôvod než náhradní rodičia. Najčastejším prípadom je rómske dieťa žijúce v nerómskej rodine.

Pocit príslušnosti k vlastnému národu, poznanie jeho histórie, koreňov, kultúry, špecifických spoločenských noriem aj zvykov je súčasťou identity každého človeka. Práve preto majú rómske deti vyrastajúce v tzv. majoritnej rodine špecifické problémy s nájdením svojej identity.

O Simone sa vedelo, že je adoptovaná. Rada rozprávala novým kamarátkam príbehy o tom, ako ju jej adoptívna rodina našla. A zakaždým si vymýšľala iný príbeh o svojom pôvode. Raz bola dcérou  španielskeho kamionistu, s ktorým sa jej biologická mama zoznámila na dovolenke pri mori, inokedy bola dcérou Taliana, ktorý mamu opustil, ale nevedel, že je tehotná.

Raz išli s triedou do divadla a skupinka Rómov sa jej prihovorila a povedala: Ty si naša. Vystrašila sa. A začala od všetkých bočiť. Adoptívna mama sa jej pýtala, čo je v poslednom období taká mĺkva, ale Simona vlastne nevedela. Bála sa, že…“

Akú stratégiu zvolila Simona, aby sa nehanbila za svoj pôvod? Čoho sa mohla Simona báť?

Ocitajú sa medzi dvoma svetmi. Chýbajú im možnosti stretávať sa s Rómami, poznať pozitívne vzory z radov Rómov, ale ani rómska spoločnosť ich bez znalosti jej kultúrnych a spoločenských noriem k sebe neprijíma. Majoritný („nerómsky“) svet ich formuje, vychováva a vzdeláva podľa svojich noriem, a zároveň sa v tomto prostredí často stretávajú s odmietnutím, predsudkami, nevhodnými poznámkami na adresu biologického pôvodu.

Spravidla si deti odlišný etnický pôvod naplno uvedomujú až v školskom veku, kedy začínajú čeliť prvým prejavom neznášanlivosti.

Často sú problémy spôsobené psychickou depriváciou a zložitou životnou históriou dieťaťa neopodstatnene spájané s jeho etnickým pôvodom.

Na druhej strane, niektoré prejavy dieťaťa však naozaj môžu súvisieť s jeho príslušnosťou k inému národu (napr. väčšia potreba pohybu, čulosť, nepokojnosť, niekedy im je pripisovaná dobrosrdečnosť, nesebeckosť, ale aj malá snaživosť a pod.). Vždy je však potrebné dieťa vnímať ako osobnosť s jedinečným charakterom.

D

Podpora a kontrola náhradnej starostlivosti

Pokiaľ dieťa nie je rozhodnutím súdu umiestnené do adopcie, ale nachádza sa v pestúnstve, náhradnej osobnej starostlivosti alebo žije v detskom domove (v súčasnosti sú to Centrá pre deti a rodinu s pobytovou formou), dieťa naďalej zostáva sociálnym klientom – klientom oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zariadenie, v ktorom sa dieťa nachádza musí spĺňať kritériá v zmysle našej legislatívy. Osoby, ktoré sa v zariadení o dieťa starajú sú zamestnancami a sú pre výkon tejto prácce (či už sú vychovávatelia alebo profesionálni rodičia) vyberaní, podporovaní rôznym vzdelávaním, supervíziou a výkon ich práce je kontrolovaný. Osoby starajúce sa o dieťa, aj samotné dieťa zvyčajne môžu využívať pre podporu a konzultácie odborný tím zariadenia: psychológa, sociálneho pracovníka a špeciálneho pedagóga. Za starostlivosť o dieťa zodpovedá štátu riaditeľ detského domova, ktorý dennou starostlivosťou poveruje príslušných pracovníkov.

Pokiaľ je dieťa súdom zverené do starostlivosti fyzickej osoby, teda do pestúnskej starostlivosti, náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručníctva, môžu tieto osoby a dieťa využiť z vlastnej vôle v prípade potreby odbornú psychosociálnu pomoc, ktorú poskytuje štát (Referáty poradensko-psychologických služieb), Centrá pre deti a rodiny s ambulatnými službami, ale aj služby neštátnych akreditovaných subjektov, služby súkromných psychológov a iných špecialistov. Niekedy im môžu byť tieto služby odporúčané štátom (sociálnym pracovníkom oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Starostlivosť o dieťa zverené súdom do pestúnstva, náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručníctva nie je zamestnanie! Dieťa zostáva sociálnym klientom príslušného oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spravidla do 18. roku života, pokiaľ sa nezmení jeho životná situácia. Náhradní rodičia dostávajú za starostlivosť o dieťa každomesačné príspevky od štátu, ktoré nemusia zohľadňovať skutočné náklady na dieťa, obzvlášť, ak si predstavíme, že deti potrebujú viacerých špecialistov, ktorí sú dostupní v rôzne vzdialených lokalitách.

Náhradná rodinná starostlivosť má zo zákona prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Náhradná osobná starostlivosť je štátom podporovaná (finančne i rôznymi službami) a kontrolovaná prostredníctvom sociálnych pracovníkov oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Služby pre dotknuté rodiny nie sú žiaľ dostatočne dostupné a variabilné.

Pokiaľ ide o adoptívne rodiny, ak súd zverí dieťa do adopcie, dieťa prestáva byť sociálnym klientom, pretože má právne nových rodičov. Adoptívni rodičia aj s deťmi však môžu využiť rôzne druhy odbornej pomoci ako iní bežní rodičia. Rovnako môžu využiť aj služby, ktoré sa špecializujú na fenomén adopcie – napríklad niektoré neštátne akreditované subjekty (Návrat, Úsmev ako dar a pod.)

V prípade, že by ste ako učiteľ náhradným rodičom odporúčali využiť ďalšiu odbornú pomoc, využite kontakt na tomto webe.

Čo môže urobiť učiteľ

A

Porozumieť príbehu dieťaťa pomáha

Deti, ktoré v útlom veku detstva zažijú dlhotrvajúce nepriaznivé a nebezpečné obdobie, majú zasiahnuté viaceré časti ich vývinu. To sa podpisuje pod jeho mnohé ťažkosti aj v školskom prostredí, pri výučbe aj vo vzťahoch s rovesníkmi i učiteľmi.

Je nesmierne dôležité, aby sa učiteľ pokúsil pochopiť príbeh dieťaťa s traumou. Porozumenie dieťaťu dáva učiteľovi nový pohľad na jeho správanie. Len vďaka istej miere porozumenia sa môže stať škola pre dieťa bezpečným a podporným prostredím.

Deti s prežitou traumou majú nízku psychickú odolnosť znášať záťaž, regulovať svoje emócie a slabú schopnosť odložiť uspokojenie psychických potrieb. Aj preto sa cíti dieťa v školskom prostredí vylúčené a neprijaté. Tým sa v ňom ešte viac posilňuje jeho raná trauma a pocit absolútnej osamelosti na svete (s tým je tiež spojená nízka tolerancia na stres a frustrácia z nenaplnených potrieb po prijatí a uznaní hodnoty).

Ak je v škole na správanie dieťaťa nazerané s porozumením pre traumu, ktorá ho zasiahla, dieťaťu sa lepšie darí vnímať školské prostredie ako pomáhajúce a začleňujúce. Učiteľ (najmä triedny), ktorý chápe potrebu vytvorenia bezpečného prostredia pre dieťa, môže byť kľúčovou osobou aj pre postoje a vzťahy iných učiteľov, vedenia školy i spolužiakov k dieťaťu.

Napr. ak učiteľ pristupuje k adopcii/pestúnstvu ako k niečomu, čo je pozitívne a „normálne“, aj kolektív spolužiakov podvedome vníma rešpekt učiteľa k rozmanitým spôsobom príchodu dieťaťa do rodiny. Pedagóg môže s deťmi pracovať cielene tak, aby si v škole boli navzájom oporou, prijímali svoju rôznorodosť, mali zdravé rovesnícke vzťahy. Pomôže to všetkým.

B

Spolupráca s rodinou

Pre porozumenie situácii a poskytnutie zmysluplnej podpory dieťaťu – žiakovi z náhradnej rodiny – je kľúčovou spolupráca učiteľa a rodičov. Vzájomný dialóg má byť dlhodobý, ale najmä v začiatkoch, pri nástupe dieťaťa do školy (materskej školy), je potrebné, aby mal učiteľ dostatok informácií o histórii prijatého dieťaťa, o jeho zážitkoch, skúsenostiach a vedomostiach (detský domov, striedanie prostredí, hodnotenie v predchádzajúcej škole, vzťahy so spolužiakmi, problémy v kolektíve).

Mám veľký strach, ako si poradí so školou. Neviem, či ho pripravím na všetky situácie. Potrebuje toľko podpory, všíma si všetko – neviem, ako udrží pozornosť. A keď je v strese, zasekne sa a nikto z neho nič nedostane,“  pestúnska mama 7-ročného Mareka.

Čo myslíte, čo asi táto mama prežíva?

Pokiaľ je to možné, je dobré veci riešiť proaktívne, skôr než vzniknú problémy. Ak dieťa nastupuje do novej školy (resp. do 1. ročníka), je vhodné absolvovať rozhovor s rodičmi ešte pred začiatkom školského roka.

Ak je dieťa staršie, malo by spolurozhodovať o tom, ktoré informácie rodič poskytne učiteľovi!

Rodina môže byť pre pedagógov a ďalších odborníkov v škole sprostredkovateľom odborných informácií (rodičia sú často v téme erudovaní, majú kontakty na odborné organizácie, poznajú dostupnú literatúru).

Náhradní rodičia poskytujú deťom s traumou náročnú vnímavú starostlivosť. Je to vyčerpávajúca a náročná úloha aj v prípade, že má rodič podporu a možnosti psychohygieny. Preto je namieste empatia a ohľaduplnosť voči rodičom. Aj oni potrebujú porozumenie, čo následne zlepšuje kvalitu vzťahu učiteľ – rodič a vzájomnú spoluprácu.

Iná situácia môže byť pri rodine v ohrození (v rizikovej sociálnej situácii) – rodičia nemusia byť spolupráci naklonení. Ak rodina so školou nespolupracuje a situáciu v rodine rieši pracovník orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, učiteľ má možnosť dozvedieť sa viac informácií o dieťati a situácii v rodine prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Jednou z foriem je tzv. prípadová konferencia – stretnutie, na ktorom sa podľa potreby zúčastnia kolízny opatrovník, lekár, psychológ, učiteľ a ďalší odborníci a spolu hľadajú možné postupy a riešenia pre zlepšenie situácie rodiny. Učiteľ je v tomto prípade viazaný mlčanlivosťou a informácie o rodine dostáva len v rozsahu potrebnom pre pomoc dieťaťu.

Rodina 10-ročnej Kláry je v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí tretí rok. Klára hovorí, že k nim chodia tety zo sociálky a hovoria mame, čo má robiť. A jej povedali, že má poslúchať. Mama sa vraj na tie tety hnevá, lebo im zobrali brata do detského domova a už ho nevrátili. Mama povedala, že do školy nepríde, lebo kvôli bratovi chodila a nepomohlo to.

Čo myslíte, čo asi prežíva mama v takejto situácii?

C

Podpora pre rómske dieťa v nerómskom kolektíve

Poznanie špecifík rómskeho či iného etnika učiteľovi pomáha pochopiť správanie dieťaťa a pomôcť jemu aj jeho spolužiakom k lepším vzájomným vzťahom. Netýka sa to len detí v náhradnej rodine, ale aj iných spolužiakov v kolektíve, ktorí majú nemajoritný pôvod.

Pomôcť môže

  • prijať odlišnosť identity dieťaťa; pôvod dieťaťa považovať za obohatenie pre všetkých – vzájomné spoznávanie kultúr
  • téme rómstva a osobnej identity sa venovať postupne od začiatku (nie až keď vzniknú problémy v triede)
  • pracovať s témou na rôznych predmetoch – pozrieť si rómske knižky, počúvať rómske piesne, vyrobiť spolu rómsku vlajku, na dejepise sa učiť aj o histórii Rómov, uvariť rómske jedlo, navštíviť rómske podujatie/vystúpenie, pripomenúť si medzinárodný deň Rómov (8.4.)
  • nevyhýbať sa komunikácii o negatívnej stránke vzťahov s rómskou komunitou (sociálne postavenie rómskych komunít), o rasizme, diskriminácii
  • rešpektovať, ak dieťa vytesňuje svoj rómsky pôvod (najmä v období puberty, ak má dieťa rovesnícke vzťahy s nerómskymi deťmi, chce zapadnúť do partie), ale nechávať stále otvorenú možnosť komunikácie o téme a prejavovať záujem
  • uvedomiť si, že dieťa sa síce môže stať obeťou rasizmu a predsudkov, ale následkom vylúčenia z kolektívu alebo neprijatia svojej osobnej identity sa môže ono samo stať tyranom
  • pokúsiť sa vnímať problém komplexne – u dieťaťa s nemajoritným etnickým pôvodom žijúceho v náhradnej rodine alebo v ohrozenej rodine sa kumulujú príčiny problémov
  • včas vyhľadať odbornú pomoc v prípade, že intervencie učiteľa nepomohli zlepšiť stav
  • nečakať okamžité úspechy – výsledky práce učiteľa nemusia byť viditeľné hneď, ale snaha určite nie je zbytočná, efekt pre dieťa prinesie v budúcnosti
D

Problémové témy a aktivity

Množstvo bežných školských úloh môže byť pre deti v náhradnej rodine náročných až neriešiteľných. Sú témy a aktivity, ktoré vstupujú do životnej histórie, spomínajú rodinné vzťahy, genetiku a pod.

Tu sú príklady tém a aktivít, pri ktorých by mali pedagógovia hľadať alternatívy tak, aby boli riešiteľné pre všetky deti v triede: autogiografia, údaje o narodení, pôvode, rodostrom a predkovia, témy s využitím fotografií z raného detstva, genetika, deň matiek, deň otcov, povolanie rodičov. Dieťa z profesionálnej rodiny, ktoré časť prázdnin zvyčajne trávi v detskom domove, bude ťažko opisovať rodinnú dovolenku. Ani zapojenie triedy do aktivít typu „adoptuj si psíka v útulku“ nemusí byť príjemné adoptovanému dieťaťu.

Povzbudzujeme učiteľov zvažovať zadania, ktoré by mohli spôsobiť problém niektorým deťom v triede. Nemusí to znamenať vzdať sa tém, ale prispôsobiť ich. Napríklad rodostrom môže byť u prijatých detí v náhradnej rodine ešte košatejší ako u iných spolužiakov (biologickí rodiča dieťa priviedli na svet, profesionálni rodičia sa oň prechodne starali, pestúnski rodičia sú teraz mamou a otcom), treba len prispôsobiť zaužívané názvy v pracovnom zošite. Alebo aj v spolupráci s rodičom hľadať možnosť, ako tému/zadanie prispôsobiť možnostiam žiaka.

Ohľaduplnosť k rodinnej situácii dieťaťa je namieste aj u ohrozených, ale aj u bežných rodín. Je náročné do programu na besiedke ku dňu matiek vybrať vhodnú báseň či pieseň pre dievča, ktoré má mamu vo väzení. Chlapec, ktorému už nežije ani jeden starý otec, zrejme nebude oduševnene recitovať báseň venovanú dedkovi.

Tvorivý učiteľ môže rôznorodosť žiakov v triede zobrať ako výzvu, inšpiráciu a začleniť tému do aktivít. Do mapy Slovenska môžu deti zakresliť miesta svojho narodenia detí a diskutovať o tom, kto je odkiaľ a prečo sa niektorí narodili v meste veľmi ďalekom od miesta bydliska. Sú v triede Rómovia? Učivo o vlajkách by sa nemalo zaobísť bez nakreslenia tej rómskej. Viac nájdete v časti Inšpirácie (odkaz v príprave).

E

Rady a inšpirácie pre prácu s dieťaťom v triede

Aby sa vyučovacie prostredie mohlo stať pre dieťa pokojným bezpečným priestorom, do ktorého sa chce a vie dieťa začleniť, potrebuje dospelého (učiteľa) s porozumením. Nasledujúce inšpirácie vychádzajú z praxe a neplatia univerzálne na každý deň a na každú situáciu pre každé dieťa s ťažším príbehom. Môžu byť vodítkom a mostom. Určite nájdete okrem týchto aj vlastné cesty.

  • Pri zadávaní úloh alebo rôznych inštrukcií buďte fyzicky čo najbližšie k dieťaťu – skúste s ním udržiavať očný kontakt. Ak je to možné, dotknite sa ho, aby sa sústredil na vaše slová.
  • Posilnite jeho porozumenie tým, že ho poveríte zopakovaním inštrukcie: „Prosím, čo ideme robiť?“ Ak to vie zopakovať, je schopný to s podporou aj urobiť. Ak to nevie zopakovať, vysvetlite mu to jednoducho znovu (ideálne po častiach). Buďte pokojný.
  • Niektorým deťom pomáha, keď úlohu začnú robiť spolu s dospelým.
  • Hovorte jednoducho, zadávajte jednu jednoduchú inštrukciu: „Vyber/otvor si zošit.‘‘ Keď to urobí, dajte ďalšiu jednoduchú inštrukciu: „Zober do ruky pero.“ Keď to urobí, zadajte ďalšiu inštrukciu.
  • Keď je dieťa rozrušené (jeho racionálna hemisféra nefunguje), upokojte ho (na každého môže platiť iné), aby sa cítilo dobre a potom pokračujte v zadaní alebo spolupráci s dieťaťom.
  • V niektoré dni sa môže dieťa cítiť horšie a nedokáže to zmeniť. Je možné, že ráno má najviac síl, ale popoludní už má veľmi málo energie a potrebuje veľa podpory a častejšie prestávky na relax a hru.
  • Je možné, že jeho nervová sústava vydrží byť koncentrovaná iba 10 minút a potom potrebuje uvoľnenie (pohyb, výskok, ľah na koberec, kotúľ a pod.) Po cca 3-5 minútach relaxu ho skúste znovu zapojiť – opäť len na krátky čas a potom zase relax.
  • Je lepšie, ak je dieťa zapojené s radosťou 3x po 7- 10 minút s prestávkami, ako „vydretých“ 15 minút, po ktorých nasleduje 30 minút „nervov“ (jeho aj Vašich).
  • Ak môžete, vyvolávajte ho v triede medzi prvými – potrebuje pozornosť a prijatie okamžite (myslite na to, že v minulosti nemal uspokojené citové potreby a preto to treba nahradiť).
  • Hovorte s ním ako s človekom a nie ako s problémom. Keď ho stretnete, spýtajte sa ho, čo sa mu snívalo, čo dobrého mal na raňajky, akú má obľúbenú hru. Mnoho detí vyžadujúcich náročnú starostlivosť sa dospelí často pýtajú: Čo si to zase urobil? Čo mu nedáš pokoj? Takže o sebe premýšľajú ako o niekom, kto robí „iba zle“. Dieťa nie je problém, dieťa je dieťa.
  • Hlavne sa ho nepýtajte: „Prečo si to urobil?“ Jeho schopnosť analyticky myslieť v stresovej situácií  môže byť nulová a môže sa dostať do druhotného stresu (mlčať, utekať preč, biť, nadávať a pod.).
  • Ak sa udialo niečo ťažké alebo negatívne (aj keď to začalo), skúste ho zobrať bokom a upokojiť ho. Jeho schopnosť upokojiť sa samo nie je dostatočne rozvinutá kvôli traume, ktorú prežilo. Preto potrebuje dospelého, aby mu s tým pomohol. Keď sa naň „napojíte“ a ono sa napojí na vás, môže byť schopný rozprávať (neznamená to, že zdôvodní prečo urobil veci tak, ako urobil).
  • Vyrovnajte sa s tým, že naozaj nerozumie všetkým dôvodom svojho správania. Jeho psychický vývin je veľmi nerovnomerný.
  • Je možné, že jeho vývin sa v niektorých oblastiach zasekol v období 1-3 roky, alebo 4-6 rokov. Ak mu chcete pomôcť a získať ho pre spoluprácu, zaujmite/prihovorte sa mu vtedy adekvátne tomu veku.
  • Je možné, že si nevie zobrať ponaučenie. Je možné, že má málo rozvinuté logické myslenie, myslenie príčina – následok. Trpezlivosť a opakovanie pomáha (ako pri menších deťoch).
  • Každý deň ho oceňte za snahu, za malé veci, ktoré sa mu podarili, napr. že 5 minút počúvalo, čo hovoríte a bolo potichu. Hovorením o žiaducich veciach posilňujete ich opakovanie. Hovorením o problémovom správaní: „zase si prišiel neskoro“, stále kričíš, neposlúchaš a pod.“ podporujete opakovanie problémového správania.
  • Keď sa cíti ohrozené, že zlyhá a bude neúspešné a neprijaté, pravdepodobne nebude chcieť robiť úlohy. Buď ich odmietne alebo bude chcieť robiť iné alebo povie, že ho to nebaví. Zachovajte trpezlivosť a pokoj, nerobí to naschvál. Pomôžte mu začať: „Chápem, že sa ti nechce, poď, aspoň to skúsime.“ Udržujte blízkosť a očný kontakt, kým ho získate pre spoluprácu. Oceňte snahu, malé kroky a neočakávajte, že dokončí veci. Pre neho aj malé kroky môžu byť obrovskou a ťažkou vecou.
  • Dieťa s nepreliečenou traumou je ako časovaná bomba. Niekedy vybuchne. Pripravte sa na to. Majte k dispozícii miesto, kde môžete dieťa odviesť a pomôcť mu s upokojením. Pozor, nesmie to byť miesto, ktoré je používané ako trest.
  • Toto dieťa potrebuje v niečom uspieť, pretože sa skoro stále cíti ako nemajúce cenu. Objavte čokoľvek, ideálne denne, čo sa mu môže podariť a z čoho môže mať radosť.
  • Je to dieťa, ktoré potrebuje veľa relaxovať a smiať sa, aby si jeho vzrušivá nervová sústava oddýchla. Pomôžte mu v tom. Niekedy pomôže fyzický pohyb, hudba, čerstvý vzduch, spánok, ležanie a pod.
  • Postarajte sa o seba. Ste pre dieťa dôležitý človek. Je to dieťa vyžadujúce náročnú starostlivosť, pretože v minulosti zažilo zložité udalosti. Vždy, keď môžete, doprajte si oddych od dieťaťa. Doprajte si ho pravidelne a často. Potrebuje vás, aby ste mali sily a mohlo sa o vás oprieť. Váš vzťah s porozumením jeho správaniu, mu môže dať nádej, že aj ono môže byť šťastné a milované.

Poznámka: Odporúčania vychádzajú z praxe a sú to inšpirácie. Nemusia „pasovať“ na každý deň, každú situáciu a každé dieťa. Odporúčania sú formulované pre podporu učiteľa, aby mohol viac začleniť dieťa do vyučovacieho procesu a zároveň mu v tom byť oporou.

Podpora pre učiteľa

A

Naše služby pre vašu podporu

Deti s ťažkými životnými príbehmi sú často deti vyžadujúce náročnú starostlivosť. Svojim správaním môžu u dospelých  vyvolávať pocity hnevu, zúfalstva, bezmoci.  Ak sa má učiteľ stať významným druhým človekom v živote pre takéto dieťa je dôležité, aby mal možnosť načerpať sily a priebežne regenerovať. Vhodným spôsobom je aj možnosť zdieľať svoje ťažkosti, neúspechy a ťaživé pocity.

Návrat, o.z. ponúka zážitkové semináre s praktickými nástrojmi na podporu detí s ťažkými príbehmi:

  • Dieťa s ťažkým príbehom – seminár podporujúci porozumenie deťom z chudoby i z náhradnej starostlivosti, otvára optiku ranej traumy a možnosti pomoci týmto deťom v škole.
  • Atlas bezpečia – seminár o vytváraní psychického bezpečia v škole pre deti, ktoré si prešli strachom a veľkou nedôverou
  • Konzultácie a konzultačné kruhy – stretnutia rodiča, učiteľa a odborníka, prípadne aj dieťaťa  k spoločnému partnerstvu pri riešení školských problémov (služba je limitovaná a týka sa len detí, ktoré sú klientmi našej organizácie)
  • Supervízie – skupinové a individuálne,  podporujúce  a posilňujúce učiteľov pri hľadaní a nachádzaní ciest k dieťaťu, ideálne ako nadväzujúca aktivita pre účastníkov seminárov, môžu slúžiť tiež ako psychohygiena

Lektormi sú psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia a terapeuti pracujúci dlhodobo s deťmi s ťažkými životnými príbehmi a ich rodinami

V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať.