Časy, keď deti nevedeli, že sú adoptované, a dozvedali sa to za dramatických okolností v puberte či v dospelosti, sú už snáď minulosťou. Dnešní adoptívni či pestúnski rodičia vedia/učia sa, že hovoriť s dieťaťom o jeho životnej histórii je samozrejmou súčasťou ich života. Nie vždy je však ľahké nájsť spôsob, ako na to. Podobné je to aj v školskom prostredí. Pomenovať otvorene a priamo, že dieťa žije v adopcii/pestúnstve/inej forme náhradnej rodiny, je často najlepšia prevencia klebiet alebo zraňujúcich komentárov. Ale ako na to? 

Eva Stanková,
Centrum Návrat v Žiline