Ivanka má 11 rokov a pred 7 mesiacmi prišla žiť na svoje 9. miesto. Celkovo sa už o ňu staralo 14 rôznych osôb. Najdlhšie žila na jednom mieste 3,5 roka.

Ivanka má 11 rokov fyzického veku, ale vo veľa situáciách sa správa ako 9-ročná, 6-ročná ba dokonca aj ako mladšia.

Toľko vecí z raného detstva je nedotiahnutých… a tak vyliezajú nečakane počas bežných činností terajšieho života. Toľkokrát prerušené rodiace sa vzťahy a túžba po ukotvení, po blízkosti, stabilite, bezpečí. Toľko sklamaní, zranení oboch komôr detského srdca, nevyjasnených odchodov, strát nádeje a dôvery v dospelácky svet.

Má 11 rokov a s tým všetkým chodí do piateho ročníka. Mala by myslieť na školu, na jednotlivé témy z matematiky, či slovenčiny.  Mala by myslieť na čas s kamarátkami, chichotať sa so spolužiačkami na spolužiakoch, snívať o tom, že bude modelkou. Ale na čo jej bude matematika či slovenčina, keď nevie, či títo si ju nechajú. Nechajú si ju, nielen keď dostane jednotku, ale aj trojku? A bude toto miesto, toto mesto, títo spolužiaci, táto rodina už navždy?

„Je dobre, že učím v škole. Každú prestávku ma vyhľadá a poriadne sa ku mne pritisne. Akoby potrebovala natankovať nádrž, viete nádrž srdca“, povie pestúnska mama a potom ešte pridá: „Je to hrozné, pripadá mi to moc podobné tomu, čo robil môj syn, keď mal jeden rok. Neveril, že existujem, kým ma nepostískal.

Pozerám na pestúnsku mamu, má v očiach smutnú hĺbku, akú máva človek, ktorému dôjde, že sa podujal na veľké veci – na veľké veci, ktoré nie sú ľahké, ale nemôžete ich neurobiť. Pozerám na ňu a viem, že ju treba podoprieť, pretože prídu časy, keď nebude vládať, keď  bude pochybovať, keď dôjdu sily. Pozerám na ňu a viem, že Ivanka potrebuje, aby to pestúnska mama nevzdala a aby vládala. Pozerám na nich a za nich a myslím na širšiu rodinu a kolegov pestúnskej mamy, spolužiakov a ich rodičov a myslím aj na susedov. Tí všetci môžu urobiť pre Ivanku obrovsky veľa. Alebo aj nie. Čo si vyberú?

Dana Koníček – Žilinčíková,
terapeutka, sociálnoprávna poradkyňa,
Návrat