Čo „riešia“ a čo potrebujú od nás

skola blog vrkoce
Prijatie zapletené do vrkočov
3. decembra 2019
skola blog zazitkovy seminar
Zážitkový seminár ako cesta k dieťaťu?
6. decembra 2019

Čo „riešia“ a čo potrebujú od nás

skola blog co riesia

Na jednom víkendovom pobyte pre deti a mladých ľudí s ťažkými príbehmi sme viedli diskusie o tom, kvôli čomu majú v škole najviac napätia, konfliktov, roztržiek:

  • smejú sa mi, že moja mama je bezdomovkyňa
  • neznášam, keď mi nadávajú do Cigánov, však ja za to nemôžem, aký som sa narodil
  • posmievajú sa, že nemám rodinu, že som z decáku
  • som pozadu s niektorými vecami, mám také poruchy a oni mi hovoria, že zase nič neviem
  • vraveli, že kradnem a klamem
  • neznášam, keď mám pred všetkými odpovedať, dívajú sa na mňa, bojím sa
  • fakt si veľa vecí nepamätám, lebo mám také výpadky v hlave, ale oni to odo mňa chcú
  • neviem, čo mám povedať a oni povedia, že to robím naschvál
  • vraveli mi, že som blázon, keď chodím k psychiatrovi, že to blázni chodia

A potom sme diskutovali, čo robia, keď sa im tamto v škole deje:

  • naháňam tých, ktorí mi to hovoria a niekedy ich zbijem
  • najprv som si zapchával uši, teraz si škrabem ruky, lebo nič ich nezastaví
  • kamarátim sa s mladšími, tí sa mi nesmejú
  • neviem, prečo kradnem a neviem to zastaviť
  • ostanem stáť a som ticho, ale oni na mňa kričia, aby som odpovedal
  • počkám si ich po škole a bijem sa s nimi
  • vyhýbam sa miestam, kam oni chodia, aby som ich nestretol
  • nechcem chodiť do školy, často poviem, že ma bolí brucho

A ďalej sme diskutovali, či si myslia, že to pomáha, aby im bolo lepšie:

  • na chvíľu
  • nie
  • niekedy
  • hej
  • neviem

A čo si myslia, že by mohlo pomôcť? Skoro všetci povedali:

  • keby dospelí

Chlapec, ktorý bol skoro celý čas ticho so sklonenou hlavou ju mierne zdvihol a na chvíľu sa mi pozrel do očí. Potom sa rozhovoril:

  • Keby si ma učitelia všímali – nech sa o mňa zaujímajú, nech si na mňa nájdu čas, nech sa ma spýtajú – „potrebuješ niečo“? „Vyriešime to!“ Nech nedávajú na mňa zlosť, ja už som toho prežil a ja už nezvládnem toľko zlosti.“

Neviem, čo všetko „riešia“, ale v ich príbehoch je opustenie, zanedbávanie, týranie, zneužívanie, presuny z miesta na miesto bez blízkych osôb, kontakty a nekontakty s pôvodnou rodinou, „vrátenia“ z náhradných rodín, opakované pobyty na psychiatrii, o ktorých rozhodli iní, opakované zmeny škôl, miest, bydlísk a chaos v tom, čo sa kedy, ako a prečo dialo. Čo keď v tých roztržkách bojujú za svoje malé šťastie a miesto tu medzi nami?

Dana Koníček – Žilinčíková,
terapeutka, sociálnoprávna poradkyňa
,
Návrat